OLDIES & stretnutia... 

Fotky z archívu IV.B. Gymnázia Kováčska 28 (1975-79)
a z ďalších (nie)náhodných stretnutí po rokoch ...

Nájdete tu, okrem „novších“ príspevkov, archív
z klasických fotografií (film, tmavá komora, papier...)
zo stredoškolských čias, digitalizovaných a uložených aj do tejto podoby. Jeho sprístupnenie bolo impulzom pre vznik týchto stránok.


Pokiaľ niekto z nás má dokumenty, alebo fotky, 

ktoré by mohli byť zaujímavé aj pre ostatných - 

dajte mi avízo, rád ich sem doplním…


Na jednotlivé albumy sa dostanete cez
horné menu, skratka do archívu (1975-79) vedie
cez obr. fotografa :)

Klik(ni) na menu
pre skratky na albumy, alebo listuj „skrolovaním“ nadol

Aktualizácie:

2024 - Košice, Pekná 10, 45 rokov… Náhoda na cestách po Austrálii ma inšpirovala kontaktovať Igora v súvislosti so 45-tym výročím získania certifikátu úplného stredoškolského vzdelania. Nasledovalo posedenie štyroch dobrovoľníkov pri tankovom pive a dohoda na mieste a termíne „zapitia“ blížiacej sa “45”…  Všetko vyšlo ako malo.


2020 -  Montevarchi, 41 rokov…  Ďalšie pokračovanie zo série mikro-stretnutí v talianskom Montevarchi, Moto cestou na Korziku som nemohol minúť Montevarchi, Skrutka v kolese z talianskej diaľnice ani všadeprítomný kovid to nemohli prekaziť ani pokaziť  :)  VĎAKA Marika! 


2019 - Košice, Baránok, 40 rokov… Telefonáty od Silvie zmobilizovali 26 účastníkov/maturantov a 6 profesorov najlepšieho gymnázia v Košiciach. Výsledkom bola “oslava 40” počas relatívne krátkeho večera v Baránku... 


2018 - Košice, 10/2018, Pekná 10, 39 rokov… Telefonát od Silvie ma vyprovokoval kontaktovať Igora. Výsledkom bolo 9 účastníkov, príjemný večer a dohoda na prípravu blížiacej sa “40”...

Okrúhle a spočiatku “kravatovo - oficiálne” stretnutie po 25 rokoch pri gejzíre v Herľanoch (spolu-organizované cez osobu blízku TUKE (žeby Igor? :), kde som už konečne mal so sebou aj foťák. Tak ma napadlo - to sme sa tých 25 rokov všetci tak zanedbávali, alebo iba ja... no, dnes už neviem.
Pamätám sa však, že som raz, (alebo dvakrát?) nakrúcal video a kazetu som postúpil ďalej. Z archívu mi to však vypadlo - ak to náhodou niekto ešte má, prosím o avízo - rád doplním toto panoptikum. Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na niektorý z obrázkov dole:

Herľany, Jún 2004...
25 rokov.

Klik

Košice, Jún 2005, Rodeo...  
26 rokov.

Stretnutie začiatkom leta v košiciach po 26 rokoch. Stále sa naň celkom dobre pamätám aj na spriaznených hudobníkov s ktorými sa teraz príležitostne vídavame v pre mňa neďalekom Bowlingu pri Lokomotíve. Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov dole.

Klik

Perlová dolina, Apríl 2007...
28 rokov.

Stretnutie na jar 2007 po 28 rokoch a prvé zo série vydarených stretnutí v Perlojej doline u Jara. Zúčastnených bolo vcelku dosť - vrátane niekoľko zahraničníkov. Dobré pivo, ideálne počasie ani nálada samozrejme nechýbali - je to zrejmé aj z dokumentácie. Rok 2006 som z pohľadu stretnutí zanedbával, ale 174 obrázkov z tejto akcie to snáď vynahradí.  Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov dole.

Klik

Zlatá Idka, September 2007...
stále 28 rokov.

Stretnutie na jeseň 2007, stále iba po 28 rokoch, bolo nás síce menej (na vlastnú škodu absentérov) ako na jar u Jara, ale pivo ani nálada (ako je znova vidieť aj na dokumentoch) nechýbalo. Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov.

Klik

Perlová dolina, apríl 2008...
29 rokov.

Stretnutie na jar 2008, tentokrát už po 29 rokoch, je tu znova presne 118 obrázkov z krásneho zrubu v Perlovej...
Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov.

Klik

Perlová dolina, September 2008...
Stále 29 rokov.

Klik

Stretnutie na jeseň 2008, stále po 29 rokoch. Pre veľký úspech, ohlasy, dojem z predošlého stretnutia a samozrejme tiež s ohľadom na neopakovateľný
“genius loci” Jarovho zrubu v Perlovej doline - prirodzená repríza z apríla v znamení pivnej 10-tky...  

Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov.

Herľany "oficiálne", Jún 2009 ...
30 rokov.

Stretnutie po 30 rokoch v Herľanoch, znova spolu-organizované (tak ako pred piatimi rokmi, ešte veľakrát predtým a určite aj veľakrát potom) osobou blízkou TUKE (však Igor:). Spočiatku dosť „oficiálne” a dokonca príležitostne aj celkom triezvo-kravatové stretnutie splnilo účel. 

Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov.

Klik

Herľany "oficiálne", Jún 2009 ...
30 rokov.

Oktoberfest 2010, Perlová...
31 rokov.

Stretnutie na jeseň 2010, už x-tá vyžiadaná repríza (po niekoľkých absenciách už nerátam poradie) s drobnými zmenami - aspoň v názve, tentokrát sme mali 12-tku (pivo) a bolo jej dosť. „Oktoberfest“ ako sa patrí = temer ako v Munchene… Na album sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov.

Klik

Bukovec, október 2012...
33 rokov.

Oktoberfest z pred 2 rokov aj tentokrát nahradilo “jadrové” ministretnutie na dobre situovanej a výborne ukrytej chate v lese pri Bukovci. Dorazil som na miesto o dosť neskôr (blúdenie). Som patrične hrdý, že sa mi to podarilo nájsť (za pomoci, resp. napriek Igorovej “mape”) hlavne podľa typických zvukov a vôní. Fajnový guláš bol už takmer hotový a do tekutých zásob slušne načreté...
Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov.

Klik

Klik

Na tomto mieste je uložený cca 11 minútový “hudobný dokument” zo stretnutia. Dá sa pozrieť priamo na tejto stránke kliknutím na obrázok prehrávača dole, mal by fungovať korektne (v závislosti od prehliadača ktorý práve používate)... a teraz čakáme SOZA.

Montevarchi (Italy), okt. 2014...
35 rokov.

Pokiaľ bolo pár predchádzajúcich stretnutí označených ako mini, tak toto bolo jednoznačne mikrostretnutie. Na ceste motorkou po Toskánsku som nemohol minúť mestečko Montevarchi s tanečnou školou DanzAria a jej “directore” Mariku spolu s “prezidente” Pinom. Ešte si dovolím vložiť dole komentár spolucestujúceho brata, ktorý atmosféru dokonale vystihuje. 

Z bratovho „zápisníka“: …z brata J az postupne cestou vypadlo, ze ma v Italii spoluzacku z gympla kterou asi 20 let nevidel. Nicmene domluvil s ni setkani a spani u nich, bydli asi 35 km jizne od Florencie (Firenze) v mestecku Montevarchi, kde ma fabriku a dilny Prada. Marie ma tam dost slavnou tanecni skolu a pracuje spise vecer, cca 16-22.00, tak i prvni vecer jsme dorazili az kolem 22.00 a jeste pracovala. Ubytovala nas v te tanecni skole ve meste a kdyz skoncila, tak nas s muzem vzali k nim domu cca 5 km za mestem na venkove - sympaticky stary dum... Asi v 23.00 prisla asi 4 chodova
vecere a povidani o vsem moznem asi do 2.00. Oba byli moc sympaticti, Marie zije tancem a skolou, jeji muz Pino (GiusepPINO) mluvi dobre a legracne slovensky, delal asi 20 let obchodniho zastupce pro ruzne FY v CR/SK a Madarsku. Jeste u nich bydlela slovenka Beata (22), ktera se prijela zaucit
a ucit na te skole... Vsichni 3 byli hrozne fajn, mily, uvolneni a v pohode. Pino byl italsky hubeny chlapek moc sympaticky a otevreny a tim jak mluvil slovensky, tak to bylo navic moc mile a legracni zaroven... Nakonec jame u nich (ve skole) bydleli 3 noci a vyjizdeli na vypady do okolniho teritoria
a navecer se vraceli k nim a spolu uzivali veceru (2x u nich doma na veceri a 1 x v restauraci). 1. den jsme si dali celodenni Florencii, jeli jsme vlakem (pohodlnejsi nez parkovat moto ve velkomestu) obcas trochu i poprchalo ale bylo fajn, centrum mesta, slavny Duomo, most Pone Vecchio,
a vse kolem, vylezli jsme na 2 nejvyssi veze, dali 2x cafe a pizzu na ulici atd... navecer kolem 22 jsme dojeli zpatky a dali opet veceri u Marie&Pina… 


2. den jsme dali trochu toskanskeho venkova az jsme dojeli do nadherneho mesta Siena, ktere se nam libilo jeste vice nez Florencie a Banatky... Nadherne stredne velke mesto s kulatym namestim a neskutecnym hlavnim kostelem Duomo, ve kterem jsme byli asi hodinu, coz je na nas dost hodne... na namesti jsme taky stravili asi 1,5 hodiny a byla tam uzasna atmosfera a historie dychala z kazde spary mezi kamenama... 


Pak jsme meli dalsi tip, ktery byl uzasnym zakoncenim dne, venkovni prirodni horke prameny Terme di Petrolio, tam jsme dorazili navecer a nez jsme si vlezli do uzasnych bazenku vyhloubenych v kamennem utesu, tak se stmelo a vylezl mesic a bylo to moc fajn a romanticco... Rochnili jsme se asi 

2 hod, pak dojeli zpatky a sli s Marii a Pinem na vybornou veceri... Maria s Pinem byli moc fajn lidi, bylo z nich citit ze jsou spolu stastni a zijou spolu dobry zivot, syna maji na tanecni universite v Rotterdame a bylo to fajn oziveni na ceste... Rano jsme se zbalili, s domacimi zajeli na tippico italiano snidani (cappuccino, ktere se smi pit jenom do obeda (odpoledne piji cafe s mlikem jenom blbi turisti a neznalci) + dolce brioska
(sladky plneny lupen)), rozloucili se a smerovali dale toskanskem na severozapad do dalsi nadherne destinace San Gimignano...”

Košice, Hotel Maratón, máj 2015...
36 rokov.

Prvým impulzom pre túto akciu bolo náhodné stretnutie so Silviou na jeseň minulého roku (2014), druhým nenáhodné “postátie” s pohárom (plastovým) vareného vína pred Vianocami a Aidou v skupinke, ktorej členovia reagovali na Igorovu výzvu. Tretí dnes už nie je aktuálny, tak ho ani nebudem spomínať, ale ten de facto určil termín. Nakoniec to celé do rúk zobrala Silvia, rozozvučala telefóny a na mojom účte začali nenápadne pribúdať nejaké € - ako potvrdenie účasti. Iba málo chýbalo a boli by sme v kompletnej zostave tých, čo ostali na Slovensku a mohli prísť. Naviac nás “skajpový” on-line kontakt s Táňou a Marikou (aj napriek mizernému pripojeniu do siete a za výdatnej podpory telefónu), prepojil smerom na západ....

Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na jeden z obrázkov - napr. na Igora, o ktorého je (ako vidno) stále veľký záujem.

Klik

Montevarchi 2 (Italy), sept. 2016...  
37 rokov. 

Prechádzať Toskánskom, mať čas, možnosť aj chuť a nezastaviť sa u Mariky s Pinom v Montevarchi by bolo... hmm, minimálne nezodpovedné. Po krátkej konzultácii s Marikou sme si upravili itinerár a takmer presne v dohodnutý čas sme dorazili na miesto zvané Molin di Dino (rozumej toskánska romantika). Začiatkom septembra má Marika ešte “prázdniny” a tak sme si pri bazéne, kde sme nechali únavu a prach z cesty, spoločne užívali “genius loci” aj originálnu taliansku grilovačku. Druhý večer Marika prekvapila a na denné svetlo vytiahla starú trofej - temer relikviu, víťazný pohár z tanečnej súťaže spred cca 37 rokov. Ak sa dobre pamätám choreografia mala výstižný názov: IV.B. Na pohári sú dodnes patrné, aj keď nie celkom čitateľné škrabance (podpisy:) účastníkov.
Medzi obrázky z tohoto “stretnutia” som tak nostalgicky vložil aj niečo málo z archívu, kde sa toho dá samozrejme nájsť podstatne viac... 

Klik


PS: Ďakujem Marika za kráne dni a už sa teším na ďalšie podobné príležitosti :)

KE, Pekná (VAR-TEC), okt. 2018...
39 rokov. 

Telefonát od Silvie ma vyprovokoval kontaktovať Igora. Výsledkom bolo 9 účastníkov, príjemný večer a dohoda na prípravu blížiacej sa “40”... Silvia prisľúbila znova rozozvučať telefóny (e-maily často ignorujeme/nepoužívame) tak uvidíme ako to dopadne. Mimochodom prikladám aj e-pozdravy od
Táni (NL), Mariky (I) a Margit (GB) ... Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na obrázky dole.


Klik

KE, Baránok, máj 2019...
40 rokov. 

Telefonáty od Silvie zmobilizovali 26 účastníkov/maturantov a 6 profesorov najlepšieho gymnázia v Košiciach. Výsledkom bola “oslava 40” počas relatívne krátkeho večera v Baránku... S profákmi (zastúpenie mali všetky hlavné predmety - matika, fyzika, chémia, biológia... menej známe “tancovanie” a tiež dejepis so zošitmi v modrom obale s okrajmi) sme si tentokrát výborne rozumeli. Prítomnosťou potešili zahraničníci - Marika (I) a Margit (GB) .
Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na obrázky dole.

Klik

Montevarchi 3 (Italy), sept. 2020…  
41 rokov. 

Tretie pokračovanie zo sérií mikro-stretnutí v talianskom Montevarchi, resp. na romantickom mieste zvanom Molin di Dino. Moto cestou na Korziku som znova nemohol minúť toskánske mestečko Montevarchi s tanečnou školou DanzAria a jej “directore” Mariku s “prezidente” Pinom. Skrutka v kolese
z talianskej diaľnice ani všadeprítomný kovid to nemohli prekaziť ani pokaziť  :)  VĎAKA Marika!

Klik

KE, Pekná 10, jún 2024…
45 rokov. 

Náhoda na cestách po Austrálii ma inšpirovala kontaktovať Igora v súvislosti so 45. výročím získania certifikátu úplného stredoškolského vzdelania. Výsledkom bolo posedenie štyroch dobrovoľníkov pri tankovom pive - niekedy v apríli a dohoda na mieste a termíne „zapitia“ blížiacej sa “45”…  
Iveta a Viera obvolali potenciálnych účastníkov a čosi napiekli, Igor navaril výborný guláš a na mne ostalo pivo a priestor. Všetko vyšlo ako malo.

Na album s fotkami sa dostanete kliknutím na obrázky dole.


Klik